Dobrodruh roka na svetovom rekorde
Johanna Davidssonová je prvá Švédka a najrýchlejšia žena na svete, ktorá sama absolvovala spiatočnú cestu na južný pól. Niet divu, že sa stala dobrodruhom roka!
On Na Štedrý deň 2016 dorazila unavená Johanna David ssonová do cieľa na južnom póle po 38 dňoch, 23 hodinách a 5 minútach na lyžiach. Konečne dosiahla svoj cieľ a stala sa najrýchlejšou ženou na svete, ktorá túto cestu absolvovala. Na svetový rekord však nemyslela až do samého konca.
- "Na začiatku som mala zásoby na 50 dní a nevedela som, ako rýchlo to pôjde, ale všimla som si, že to išlo rýchlejšie, ako som si myslela. Keď som mala pred sebou 20 míľ, uvedomila som si, že mám šancu tento ženský rekord získať a stihnúť ho do Štedrého dňa. Potom som sa rozhodla, že sa o to pokúsim," hovorí Johanna Davidssonová.
Ale práve keď sa rozhodla, že bude pretekať smerom k svetovému rekordu, začalo to byť ťažšie. Posledný úsek bol vo vyššej nadmorskej výške s redším a chladnejším vzduchom. Sneh bol ako "brúsny papier" a ťahať sane so všetkým balením bolo čoraz ťažšie.
- Namiesto toho, aby som bol sám so sebou spokojný, že všetko išlo tak rýchlo a dobre, začalo to byť pomalé. Potom som dostal únavu do hlavy aj do tela. Mesiac som išiel bez jediného dňa odpočinku, takže boli ťažké dni, keď som si pomyslel: "Prečo na seba tlačím? Mal by som si to užívať". Posledné dni boli najťažšie, ale bol som tvrdohlavý, zvládnem to!
Johanna Davidssonová na tréningovej ceste nad Špicbergy. Foto: Ellinor Falkgjerdet
Antarktída je veľký ľadovec, ktorý je mierne kopcovitý, ale väčšinou rovinatý. Je tu dosť veterno a slnko nikdy nezapadá. Nie sú tu žiadne živé zvieratá, jediné, čo vás stretne, je obrovská biela plocha. Pre zdravotnú sestru a dobrodruha Johannu Davidssonovú to bol jej sen.
- "Mám rada sneh a zimu aras do polárnych oblastí, ďaleko hore aj dole. Antarktída ma priťahovala, pretože je to necivilizované miesto, kam nevkročila noha mnohých ľudí. Vždy som si myslela, že by bolo super tam cestovať.
Až na tých posledných pár dní na konci si myslí, že expedícia prebehla lepšie, ako sa očakávalo.
- "Pripravila som sa na to, že bude zima, veľa vetra a ťažko a že sa zlomím. Snažila som sa tomu prispôsobiť a myslela som si, že ak je menej sračiek, je to bonus.
Johanna Davidssonová zažila počas cesty na južný pól a späť veľa krásnych chvíľ a spomína najmä na momenty, keď ju zasiahlo, že sa jej skutočne podarilo splniť si sen.
- "Keď to bolo ľahké a ja som počúvala hudbu a cítila som, že nechcem byť nikde inde, cítila som také šťastie. Stálo to za to," hovorí.
Nedávno ste boli vyhlásená za dobrodruha roka, prečo si myslíte, že ste vyhrali?
- Ak sa pozriete do histórie, nie je veľa Švédov, ktorí by podnikli vlastnú expedíciu do Antarktídy. Je to dosť nezvyčajná cesta a myslím si, že to zohráva svoju úlohu. A dúfam, že je jasné, že najväčšou hnacou silou je pre mňa to, že som rád na výprave a zažívam Antarktídu. Dúfam, že inšpirujem ostatných, aby sa vydali na svoje vysnívané cesty!
Lyžovala z Hercules Inlet na pobreží Antarktídy na južný pól, najjužnejší bod sveta.
Johanna Davidssonová nie je žiadnym nováčikom, pokiaľ ide o polárne expedície alebo sólo výpravy. V minulosti už tri mesiace sama pádlovala pozdĺž švédskeho a fínskeho pobrežia a v roku 2014 sa s jednou zo svojich sestier vybrala do Grónska, na čo veľmi rada spomína.
- "Myslím si, že to bolo skvelé a veľmi sa mi to páčilo. Cítila som, že chcem niečo podobné zopakovať. Antarktída je tiež veľká ľadová plošina a predtým to bol sen. Teraz som sa cítila pripravenejšia, mala som viac skúseností a myslela som si, že je to možné, ak sa do toho pustím.
Aký bol najväčší rozdiel medzi tým, keď ste takéto dobrodružstvo absolvovali s niekým, a tým, keď ste boli sám?
- Najväčší rozdiel je v tom, že sa musím úplne spoliehať sám na seba. Musel som robiť všetky rozhodnutia a byť ešte opatrnejší, aby mi nič neuniklo. Dával som si pozor na jedlo, premýšľal som o všetkom, čo robím, a udržiaval som si dobrú náladu. Keď ste dvaja, môžete sa navzájom povzbudzovať, ale ja som si musel dávať pozor, aby som povzbudzoval sám seba. Snažila som sa udržiavať dobrú náladu a mať dobré myslenie, aby som neskončila s ťažkými myšlienkami.
O čom ste premýšľali počas celého tohto času osamote?
- Mal som čas premýšľať o mnohých veciach; o veciach, ktoré som urobil, a o veciach, ktoré chcem urobiť. Ak som bol unavený, bolo ťažké nemyslieť na to: "Koľko je už hodín? Koľko kilometrov som už prešiel? Koľko mi ich ešte zostáva?". V rôzne dni to bolo rôzne. Ale ak som bol unavený z vlastných myšlienok, počúval som audioknihu alebo hudbu.
Pri uskutočňovaní polárneho sna Johanny Davidssonovej boli najdôležitejšie tvrdohlavosť a odhodlanie. Foto: Anna Lovehed
Johanna Davidssonová je aktívny človek, ktorý sa venuje horolezectvu, turistike v rodnom meste Tromsø a lyžovaniu. V rámci prípravy na expedíciu pokračovala v tréningu ako zvyčajne, ale ťahala za sebou dve alebo tri ťažké pneumatiky, aby si precvičila sane, ktoré niesli jej 110-kilogramový batoh.
Bola veľmi odhodlaná a na všetkých prípravách tvrdo pracovala takmer rok a pol pred začiatkom cesty, pričom si zobrala úver v banke a hľadala sponzorov. Psychický tréning bol však podľa nej dôležitejší ako fyzický, aby počas expedície nestratila záujem.
- "Myslím si, že všetok ten čas a úsilie, ktoré tomu venujete, je súčasťou toho, že to chcete urobiť. Keď som začala, bola som taká vďačná, že som konečne začala a splnila si svoj sen, a vzdanie sa nebolo na pláne.
Plán bol ísť hodinu, zastaviť sa na päť minút. Hodinu chodiť, na päť minút sa zastaviť. A tak to robila 38 dní. Naspäť sa dostala s drakom za 12 dní, teda o viac ako týždeň rýchlejšie, ako očakávala.
Aký bol najdôležitejší predmet vo vašom batohu?
- Bez kuchyne a paliva na jedlo by som sa ďaleko nedostala. Potom je super dôležitý stan a páperová bunda. Je to komfort, keď si môžete zaliezť do veľkej teplej páperovej bundy, takže to bola vec, ktorú som si veľmi cenila. Raz mi omylom spadla a musel som sa otočiť a lyžovať späť takmer hodinu, kým som ju uvidel.
Johanna Davidssonová žije v nórskom meste Tromsø, kam často chodí na túry, tu trénuje pred polárnou expedíciou. Foto: Anna Lovehed
Aká bola zima?
- Najchladnejšie mínus 25-30 a občas fúkal aj vietor. Vďaka mrazovému efektu je ešte chladnejšie, takže ste museli byť rýchli, ak ste sa museli zastaviť na toaletu alebo si vyzliecť rukavice.
Ako funguje hygiena na takejto ceste?
- Nie je tu žiadna sprcha, musíte počkať! Mal som so sebou vlhčené obrúsky a mohol som si ohriať vodu na umytie rúk a tváre, ale inak nie ste veľmi svieži. Nie je to asi najzábavnejšia vec na turné, jednoducho to musíte vydržať a často toho zvládnete viac, ako si myslíte, hovorí a pokračuje:
- Potom si musíte dávať pozor, či nemáte nejaké zranenia a podobne. Keďže ste tak ďaleko od všetkého, musíte sa o seba starať. V skutočnosti sa o seba na turné starám viac ako doma, pretože je veľmi dôležité zostať zdravý.
Dobre, čo je najdôležitejšie pri takýchto veciach?
- Byť trochu tvrdohlavý. Predtým je veľa práce, takže musíte byť odhodlaný. Najdôležitejšie je naozaj to, aby ste to chceli robiť, čiastočne si udržať motiváciu, ale aj to, aby ste sa do toho pustili. Potom sa snažiť mať pozitívny prístup k riešeniu problémov, ak niečo nejde podľa vašich predstáv.
Selfie z Antarktídy! Ak si chcete prečítať viac o dobrodružstvách Johanny Davidssonovej, jej webovú stránku a blog nájdete tu. Sledovať ju môžete aj na Instagrame @solosister2016.
ČÍTAJTE VIAC: Ako nájsť a udržať si motiváciu na cvičenie?
